Roháče mnohí považujú za najkrajšiu časť Západných Tatier. Dominujú mu majestátne štíty ako napr Baníkov, Ostrý Roháč, Plačlivé a Volovec, ktorého ostré skalnaté siluety pripomínajú rohy – presne tam name pochádza z.
Táto horská oblasť ponúka všetko, čo milovníci aktívneho pohybu hľadajú – od nenáročných výletov na Roháčske plesá a Roháčsky vodopád až po náročné vysokohorské túry vedúce po exponovanom hlavnom hrebeni.
Spontánne rozhodnutie vydať sa do tejto destinácie prišlo v jedno sobotné popoludnie, keď sa teplota stále šplhala vyššie a vyššie. Keď sa horúčavy stali neznesiteľnými, padlo rozhodnutie: „Poďme do hôr“ – jednoducho niekam. Voľba padla na Západné Tatry – Roháče. Bol som to ja – žena po päťdesiatke – a dvaja mladíci, alebo ako ich nazývam turbomyši, pretože som s nimi celú cestu ledva stíhal.
Cesta z Ostravy trvá asi tri hodiny a my sme si ju spríjemnili krátkou zastávkou pri vodnej nádrži Orava. Náš nočný cieľ bolo parkovisko pri Ski Spálená. Keďže sme chceli vyraziť na túru skoro ráno, rozhodli sme sa prespať priamo v aute, len pár krokov od začiatku trasy.
Celodenné parkovné tu stojí 10 € a nonstop sú tu aj toalety. Ak ale chcete ušetriť na parkovaní, neodbočujte doprava na parkovisko Ski Spálená. Pokračujte približne ďalších 600 metrov po ceste, kde nájdete menšie parkovisko.
V noci nás zastihla poriadna búrka. Bol to zvláštny pocit – ležať v aute a počúvať, ako kvapky dažďa hlasno bubnujú na strechu, zatiaľ čo silný vietor autom občas mierne pohupuje. Malo to svoje čaro, no kvôli búrke sa nám veľmi dobre nespalo.
Ranný štart na Baníkov
Ráno bolo ideálne počasie na turistiku. Obliekla som si svoje Kilpi DANKEN LOW-U topánky a boli sme pripravení ísť. Náš štart na vrchol Baníkova (2 178 m) bol o 7:00 hod first išli sme po zelenej značke, ktorá sa napojila na červenú a po pár kilometroch sme odbočili na žltú. Po ceste je možné urobiť si aj krátku odbočku dole k Roháčskemu vodopádu a následne sa vrátiť späť na trasu.
Trať vyzerala dobre first, len mierne stúpanie. O chvíľu neskôr sa však všetko zmenilo. Stačil jeden pohľad na trasu smerujúcu nahor, aby bolo jasné, že to nebude zadarmo. A keď sú vašimi spoločníkmi na turistike turbo myši, začnete sa potiť tak rýchlo, že každá vrstva navyše skončí v batohu.
Výbava na túru
Výbava bola nasledovná:
- MAMBA-W bunda, ktorá je ideálna do hôr vďaka odolnosti voči vetru a dažďu. A dá sa aj krásne zbaliť do ruksaku,
- LOS-W tričko,
- HEYES-W nohavice, vyrobené z jemného a vzdušného materiálu. Vzala som si veľkosť 38, ktorú bežne nosím, ale boli mi trochu voľnejšie ako som čakala, takže veľkosť 36 by bola asi ideálna,
- DANKEN LOW-U topánky, ktoré sú ľahké a nespôsobujú pľuzgiere,
- RILA 30-U batoh, skvelá na jednodňové výlety a zároveň perfektne sedí na chrbte.
Pre mužov je ideálna voľba:
- Kilpi SONNA-M bunda,
- SLOPER-M pánske tričko,
- Kilpi HOSIO-M nohavice, ktoré sa v teplejšom počasí môžu rýchlo zmeniť na šortky.
Turbo myši, pot a first krízy
Uvažujem o tom, že ukážem turbo myšiam svoj občiansky preukaz, aby si mohli pripomenúť môj dátum narodenia. Našťastie mám svoje malé papuče – the Kilpi DANKEN LOW-U topánky – čo skoro walk sami od seba. Škoda, že je to len takmer.
Po chvíli mi po tvári steká pot a ja si ticho nadávam, že som zabudol na svoje Kilpi COOLY-U čelenka. The Kilpi LOS-W Tričko zatiaľ úspešne odoláva môjmu potu, až neskôr som ho vyhrnula a urobila z neho crop top. No naokolo nikto nie je, takže môžem svojim malým rožkom nechať na chvíľu čerstvý vzduch. Slnko sa na nás začalo dosť usmievať.
Obliekla som si svoje Kilpi SOLIS PHOTO-U slnečné okuliare proti slnku a žiariaca guľa je porazená.
Vodopády potu dávam za vinu aj môjmu veku. Veď na tomto svete straším už viac ako polstoročie a menopauza je už zrejme tu. No pri pohľade na turbomyši mi srdce zaplesá od radosti – aj ony sa kúpajú vo vlastnom pote! Takže možno to nakoniec nerobím zle.
Medveď, ktorý nebol medveďom
Tesne pred summitom si uvedomujem, že môžem mať nielen skorú Alzheimerovu chorobu a menopauzu, ale pravdepodobne by som mal navštíviť aj očného lekára. V diaľke som zbadal hnedý pohybujúci sa útvar, ktorý vydáva zvláštne zvuky.
The first myšlienka v mojej hlave - medveď. Moje telo sa zastavilo a zamrazilo, trochu ako v českom filme Ať žijí duchové, keď Vendelínovi zdreveneli nohy. Moja druhá myšlienka bola, že na vrchole boli aj turisti, tak si ich možno vyberie medveď namiesto nás.
Turbo myši sú ešte slepšie ako ja, nevidia vôbec nič a zostávajú úplne pokojné. Povedal som len nahlas: „Hej, myslím, že je tu medveď,“ a ukázal som tým smerom. Po chvíli aj oni niečo videli. Stáli sme tam a pozerali, kým sa hnedá vec nerozdelila na dvoch kamzíkov.
Jednoducho povedané, keď kamzíky bojujú, z diaľky vyzerajú veľmi podozrivo. Vydýchli sme si, nohy opäť začali pracovať a po pár minútach sme boli na vrchole.
Hrebeň, reťaze a cesta späť
Neradi sa vraciame rovnakou cestou, tak sme chceli pokračovať po hrebeni. Nanešťastie tam bolo niekoľko rebríkov a reťazí a nemali sme žiadne bezpečnostné vybavenie. Pri druhej prekážke sa mi hneď zastavila hlava. Pri pohľade na rovnú skalnú stenu, reťaz a dlhú kvapku pod nami sa mi nohy opäť zdreveneli.
Strach umocňovalo vedomie, že dážď sa očakáva približne o dve hodiny. Keď turbomyši uvideli moju vydesenú tvár, pochopili, že ďalej nejdeme. Boli sklamaní, ale iná možnosť nebola.
Ale aby sme sa uistili, že spiatočná cesta nie je úplne rovnaká, odbočili sme v doline smerom Roháčske plesá. Bolo to ďalšie strmé stúpanie, ale stálo to za to! Krásna scenéria a veľmi málo ľudí.
Po náučnom chodníku Roháčske pleso sme sa dostali na Tatliakovu chatu, kde je občerstvenie a dá sa platiť kartou. Odtiaľ sa električkou dostanete na Zverovku, ktorá je blízko parkoviska Ski Spálená. Späť sme samozrejme kráčali po červenej až na parkovisko.
Na záver dážď a cesta domov
A ako sa to často stáva: keď nepotrebujete, aby bola predpoveď počasia správna, ukáže sa, že je úplne správna. Zmokli sme, ale bol krásny krátky letný dážď, a kým sme došli k autu, bol Kilpi oblečenie bolo suché – bundy aj nohavice odolali dažďu. Len topánky mi premokli cez ponožky.
Nasadli sme do auta a išli domov. Odchádzať sa nám veľmi nechcelo, tak sa sem určite ešte vrátime, možno aj s bicyklami.
